reklama

Cesta hrdinov SNP - Časť štvrtá: Čergov

V tejto časti už opustím Laborecká a Ondavská vrchovinu a prejdem sa pohorím Čergov (perla východných pohorí). Prejdem okolo 45 km s prevýšením okolo 1500 m. Zažijem sklamania, ale aj radosti.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

3.deň: krásny kraj a hranica bolesti

Dátum

25.6.2017

Trasa

Bardejov (270) - Miháľov (504) - Hervartov (460) - S. Žobrák (895) - Šoltýsova poľana (895) - Bukový vrch (1019) - Chochuľka (1023) - S. Čergov (915) - Zápač (890) - Nad Závadkou (800) - Hradisko (565) - Terňa (375) - S. pod Lysou Strážou (430) - S. Stráže (450) - Kanaš (325) - Gregorovce (mimo trasy) 

Vzdialenosť / Prevýšenie / Čas

45,39 km / 1.561 m / 13:17:00 hod./ 11:30:01 hod. (čas chôdze)

Trasa_Bardejov_VelkySaris(Gregorovce)
Trasa_Bardejov_VelkySaris(Gregorovce) (zdroj: hiking.sk)
Profil trasy_Bardejov_VelkySaris(Gregorovce
Profil trasy_Bardejov_VelkySaris(Gregorovce (zdroj: hiking.sk)

Ranný Bardejov

Budík opäť nezazvonil. Nedal som mu žiadnu šancu. Teda lepšie povedané: moje telo mu nedalo žiadnu šancu. Noc bola plná bolesti a bezsenného prehadzovania sa. Nemám odvahu si ošetriť pľuzgiere na nohách, lebo celé chodidlá ma pália ako v ohni. Vstal som asi o 4:00 hod. Obliekam sa a zostupujem z Mount Everestu do dispečingu, kde obsluhe odovzdávam kľúče od izby. Tá mi na oplátku vracia 20€, ktoré boli záloha za kľúčik.

Po ranných uliciach mesta kráčam ešte pred piatou. Tešil som sa na tiché uličky, ale prerátal som sa. Nedeľné ráno a partie mladých ľudí ktorým skončil nočný záťah môj sen zrušli. Mestečko je zahalené do ranného závoju oparu, cez ktorý nesmelo pokukuje slniečko. Dnes to vyzerá na teplý a slnečný deň. Tieto scény sú ako z filmu a ja si užívam každý pohľad.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po prejdení centra Bardejova chvíľku hľadám výpadovku smerujúcu na Hervartov. Kráčam po asfaltke a hľadám turistickú značku, ktorá má túto kľukatú a stúpajúcu asfaltku križovať. Nakoniec to vzdávam a kráčam po asfaltke až nad Bardejov na kopček Miháľov, kde sa mojím očiam ukazuje prenádherná ranná inverzia.

Inverzia nad Bardejovom
Inverzia nad Bardejovom (zdroj: Pavol Krajč)

V Miháľove (rekreačná časť Bardejova) sa opäť napájam na značku. Dedinka je prázdná a ja s tichou závisťou pozerám na mladého bežca, ktorému nohy štrikujú v rýchlom tempe. Cup-cup, cup-cup. Radosť naňho pozerať. Ticho si kývneme hlavou a každý pokračujeme za svojím cieľom a snom. Prechádzam dedinku a dostávam sa na hranicu Bardejova, čím definitívne končí Ondavská vrchovina. V diaľke sa mi črtá už pohľad na nové pohorie, ktoré dnes navštívim. Hrdo sa tam týčil Čergov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čergov

Klesám ku Klušovskej Zábave, ktorú okrajom míňam, ale pre moje nohy to zábava vôbec nie je. Pri chodení mimo asfaltu cítim každý jeden pľuzgier, preto som vďačný za asfaltovú cestu, ktorá vedie až do Hervartova. Počas klesania sa inverzia pomaličky rozpadala.

Ustupujúca inverzia pre Čergovom
Ustupujúca inverzia pre Čergovom (zdroj: Pavol Krajč)

Cesta do Hervartova je lemovaná stromoradím, kde práve dozrievajú červené plody - čerešne. Plným priehrštím si naberám sladké bobule a plním ním hladné brucho. Neuveriteľná mňamka. Až teraz si uvedomujem ako mi chýba ovocie a zelenina, ktoré sa počas týchto dní vytratili z môjho jedálnička.

Hervartov a jeho krížová cesta

Môj plán si občerstviť chladeným mokom v miestnom pohostinstve nevychádza. Dedinka ešte spí a pohybu je tu minimálne. Miestnu krčmičku otvárajú až niekedy po obede, a tak po krátkej pauze, na námestí nahadzujem môjho ťažkého priateľa na chrbát a pokračujem ďalej. Najbližšia zástavka Žobrák.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Cesta pomaličky stúpa a Čergov sa nezastaviteľne približuje. Po ceste obzerám krásny drevený kostolík.

Hervartovský drevený kostolík
Hervartovský drevený kostolík (zdroj: Pavol Krajč)

Pomaličky stúpam do sedla Žobrák skoro 500 m. Obec Hervartov tu spravuje krížovú cestu. Skoro pri každom obrázku sa zastavujem, prečítam ho, a tým získam čas na vydýchanie. Táto cesta je krásne udržiavaná a je pripravená pre pútnikov. Po ceste je niekoľko prístreškov, kde si unavený pútnici môžu oddýchnuť a poprípade schovať pred páliacim slnkom, alebo padajúcou vodou z oblohy. Prístrešky sú lákadlom aj na prespanie, ale v sedle Žobrák je postavená nová rozhľadňa aj s útulňou, tak by bola škoda prespávať na ceste.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Počujem divný zvuk z lesa. To som už dávno nepočul. O chvíľku sa objavuje pán na štvorkolke. Skladá si prilbu z hlavy a dávame sa do družnej debaty. Práve sa vracia z obnovy studničky pod krížovou cestou. Studnička je zatiaľ nevyznačená a nachádza sa asi 300 m pod cestou asi v 3/4 ceste smerom na sedlo Žobráka. Dozvedám sa, že sú veľké plány s útulňou Žobrák. Hore nieje prameň, ale je snaha tam namontovať aspoň žľaby na dažďovú vodu, ktoré by ústili do zberných nádrží. Skvelý plán. Však ani neviem povedať čo by som dal zato, ak by som včera mohol na Čiernej hore preprať veci a aj sa opláchnuť. Čas ma tlačí vpred, lebo mám naplánovaných dnes vyše 40 km, tak sa lúčim a ďakujem za starostlivosť za túto časť Slovenského kúta. Vďaka patrí aj starostovi, ktorý všetky tieto aktivity podporuje a ktoré sú také pomocné nielen pre pútnikov, ale aj turistov. Potrasieme si rukou a on smeruje dola a ja k nebeským výšinám.

Cesta je to nekonečná a najviac ju vystihuje tabuľka, ktorá je namontovaná tesne pred vrcholom. Na drevenej tabule je výstižne napísané “Chvála bohu”. Míňam opäť pár prístreškov a miesto na omšu s krížom. Tu ma nemiestne napadá vtip ako hovorí chlap chlapovi pri pohľade na pribitého Ježiša na kríž: “Poďme rýchlo preč, tu sa s ľuďmi nekašlú!” Ja naopak mám túžbu sa tu zložiť a oddýchnuť si. Po pár sto krokoch sa objavujú rozhľadne (stará a nová).

Nová rozhľadňa Žobrák s útulňou
Nová rozhľadňa Žobrák s útulňou (zdroj: Pavol Krajč)
Stará rozhľadňa a prístrešok
Stará rozhľadňa a prístrešok (zdroj: Pavol Krajč)

Pri rozhľadni je vybudovaný aj prístrešok, kde sa zložím a chvíľku si oddýchnem. Prístrešok je doslova obrovský a viem si predstaviť žeby tam prespalo aj 20 ľudí. Miesto je vybavené aj odpadkovým košom, ale to asi niektorým návštevníkom nič nehovorí.

Oddýchol som si a obzerám si útulňu. Je pomerne priestranná a vybavená stolom a lavicami. Ďalšie moje kroky smerujú na vrchol rozhľadne odkiaľ sa kochám výhľadom sediac v pohodlnom kresle.

Pohľad z rozhľadne smerom na Hervartov
Pohľad z rozhľadne smerom na Hervartov (zdroj: Pavol Krajč)
Pohľad z rozhľadne na Čergov
Pohľad z rozhľadne na Čergov (zdroj: Pavol Krajč)
Pohľad z rozhľadne
Pohľad z rozhľadne (zdroj: Pavol Krajč)
Sedím si v kresle bez batohu a je mi dobre
Sedím si v kresle bez batohu a je mi dobre (zdroj: Pavol Krajč)

Kopec Čergov a jeho okolie

Je čas sa pobrať ďalej, a tak môj kamarát mi visí na chrbáte a moje kroky už skracujú cestu na Chochuľu, ktorá je mojím ďalším miestom v poradí, na ktoré musím vyliezť. Šoltýsovú poľanu a Bukový vrch prekonávam bez väčších obtiaží a stúpania. Stúpanie je až na Chochuľu, a rozmýšľam prečo je každá “Chochuľa” na Slovensku spojená so stúpaním. Neskôr si nájdem význam slova na webe:

chochuľa, -le, -chúľžen. r.nár.uzolz vlasov,chochol: Už sivlasyzakrútila do chochule. (Laz.)

Po prekonaní kopca sa dostávam na krásne lúčky a pomaličky a príjemne klesám do sedla Čergov. Čaká ma tam chata, kde mám v pláne si dať obed a tak sú moje kroky veselé. Po ceste sú krásne lúčky a náučné tabule, kde si čítam, že Čergov je perla východu. Pri slovnom spojení perla + východ ma opäť napadol vtip, ako pani z východu hovorí: “To je neperla, to stolička verzla !

Súhlasím s tým že to je nádherný kus našej prírody. Zatiaľ je to najkrajší úsek mojej cesty. Podľa informácií je tu zvýšený pohyb vlkov a tak chodím potichúčky a dúfam že sa mi podarí vidieť toto vzácne zviera. (neúspešne)

Lúčky Čergova
Lúčky Čergova (zdroj: Pavol Krajč)

Pomaličky kráčam po hrebeni po príjemných lúčkach. Míňam chatu pri ktorej by mala byť pitná voda, ale kedže je môj cieľ až chata Čergov, tak sa tam nezastavujem. Lúčky sa postupne menia na lesnú cestička a neskôr zvážnicu, ktorá ma privedie až na chatu.

Chata Čergov
Chata Čergov (zdroj: Treking.cz)

Chata je taká horská klasika. Pred chatou vidím rozložené taniere a poháre. Asi sú pripravené pre 30 trpaslíkov, ktorí sa hrajú obďaleč chaty. Na chate skladám batoh, objednávam obed (halušky) a zlatý mok. Neskôr ešte dokupujem sladké pochutiny, ktoré budú mojou radosťou počas nasledovných dní. V priestore reštaurácie sedia domáci. S úžasom počúvam ich dialekt a občas sa mi stráca význam vyslovených viet. Opäť musím skonštatovať že to je úžasné nárečie. Vrava ešte graduje, keď vchádzajú ďalší miestny turisti. Až neskôr si uvedomujem aké mám šťastie že je nedeľa. Cez týždeň býva väčšinou zatvorené.

Tik-tak, tik-tak, tik-tak. Čas v takomto príjemnom prostredí beží neúprosne rýchlo, a tak chtiac, nechtiac dávam na chrbát batoh a vyrážam ďalej. Cesta cez Zápač a Nad Závadkou nieje ničím výnimočná. Krásna lesná cestička vedie až do Hradiska, kde sa napája na asfaltku, ktorá vedie až do Terňe.

V Hradisku stretám manželský pár z Nitry. Hneď ma upútala ich poznávacia značka na aute, lebo predsa len som na východe našej krajiny, kde ju moc nie je vidieť. Dávame sa do krátkeho rozhovoru, a po zmienke mojej akú trasu prekonávam, tak pán hneď vytiahne príhodu z minulého roku. Tiež tu stretol partiu ľudí z Nemecka, ktorí išli Cestu hrdinov SNP, a tu to vzdali po neúspešnej návšteve chaty Čergov. Tak ich tu naložil do auta a odviezol do Veľkého Šariša. Aj mne ponúka odvoz aspoň do Terne, ale ja vytrvalo odmietam a vyrážam tam peši. Po nejakom tom kilometri ma míňa v aute a kývneme si na pozdrav. Asfaltka do Terne je nekonečná a únavná napriek miernemu klesaniu. Nakoniec tam prichádzam a už sa teším na kávičku.

Terňa je také krásne a útulné mestečko. Nachádzam krásnu cukráreň, kde si dávam zákusok a kávičku. Po chvíľke volám na číslo ktoré som dostal od Zsoltiho na ubytovanie v Kanaši. Opäť ma skoro porazilo, lebo teta domáca tam robí rodinnú oslavu, a tak práve dnes neubytováva. Aspoň mi poradila, že mám skúsiť privát v Gregorovciach. Po telefonickom kontakte sa dohadujem, že prídem asi o 2,5 hodiny. Je to navyše pár kilometrov, ale som lakomý dať okolo 50€ za ubytovanie v Veľkom Šariši.

Chtiac, ale viac nechtiac sa hýbem zase na cestu. Čaká ma ešte asi 11 km a mám toho dosť. Nohy ž ani zďaleka nefungujú akoby mali a každý jeden krok bolí. Cesta vedie okolo Lysej Stráže. Lysá Stráž je kužeľovitý kopec vulkanického pôvodu na ktorom sa nachádza významné archeologické nálezisko. Našťastie cez tento kopec červená značka nevedie a obchádza ho z ľavej strany.

Lysá Stráž z kameňolomu
Lysá Stráž z kameňolomu (zdroj: web)

Cestou do Kanašu, čo je chatovou oblasťou Veľkého Šarišu niekde strácam môj klobúk. Mal som ho v kapucni na technickej bunde, ktorú mám zavesenú na batohu. Tíško som ho oplakal, však som mal k nemu vrúcny a nostalgický vzťah. Prešiel so mnou nejedno pohorie na Slovensku a slúžil aj v najhorších veterných podmienkach. Nemám ale silu sa vrátiť niekoľko kilometrov, lebo meliem z posledného.

Kanaš je nekonečná chatová osada. Podľa navigácie na konci osady musím odbočiť doprava na neoznačenú cestu, pomocou ktorej sa dostanem do Gregoroviec, na miesto môjho dnešného nocľahu. Stretám domorodca a pýtam sa na moju mienku, či je to dobrá cesta. Po potvrdení vyrážam na posledné kilometre dnešného dňa. V Gregorovciach sa pýtam jednej babky na privát, a po odpovedi že to je už vyše roka zrušené ma oblieva pot. Volám na číslo na ktorom som dohadoval ubytovanie, a pre moje veľké šťastie sa podozrenie nepotvrdilo.

Domáca mi ide naproti s autom a naloží ma doňho. Privát ešte funguje, ale to čo zrušili je pizzéria, lebo ju nestíhala prevádzkovať. Som jej veľmi vďačný že ma odviezla posledný kilometer, lebo by mi trval snáď aj pol hodiny. Na priváte som sám a po vybavení formalít mi ukazuje moju izbu. Komfortne vybavená. Je to apartmán ktorý má samostatnú kúpeľňu, v izbe gauč a dokonca aj televízor. Apartmán je vybavený aj chladničkou a malou kuchynkou. Domáci mi ešte darujú dve plechovkové pivá, ktoré po príchode na izbu okamžite vypijem. Dnes som v obrovskom dome sám, ale včera mali plno, lebo tu bola nejaká cyklistická akcia. Som dohodnutý, že ráno hodím kľúčik do schránky.

A tak nastáva večerná rutina. Sprcha - pranie - večera a spať. Využívam možnosť rýchlo-varnej kanvice a zalievam si wifonku ktorou zasýtim moje hladné vnútro. Zapnem TV, ale po 10-tich minútach sa mi zatvárajú oči a tak zhasínam a padám do Orfeusovho lona.

Zajtra ma zase čaká ťažký deň a bojím sa čo urobia moje nohy plné pľuzgierov.

Brú...

Orfeus sa preslávil svojím spevom, ktorým okúzľoval ľudí, uchvacoval a upokojoval zver a vtáctvo, tíšil prírodu a nastoľoval v nej pokoj a mier.

Možné miesta pre spanie (prístrešky, útulne, ...)

- autobusová plechová zástavka pri križovatke do Kľušovskej Zábavy

- útulňa Žobrák

- veranda na chate pred chatou Čergov

- útulňa Drina

- chata Čergov

Vodné zdroje etapy

- obec Miháľov

- obec Hervartov

- neoznačený prameň pod Žobrákom (nebol som tam :( )

- prameň pri útulni Drina

- chata Čergov

- obec Hradisko

- obec Terňa

- prameň Handáš (upravený prameň pri sedle Stráže)

- obec Kanaš

Pavol Krajč

Pavol Krajč

Bloger 
  • Počet článkov:  74
  •  | 
  • Páči sa:  14x

Som malý dielik skladačky v nekonečnej hre zvanej puzzle. Osamote nie som ničím výnimočným, ale keď mám okolo správne kúsky skladačky, tak vytvoríme spolu krásny obrazec. Zoznam autorových rubrík:  TuristikaTuristika - Cesta hrdinov SNPTuristika - 1000 km naprieč ČRTuristika - NVSPRozprávky na každý deňRecenzie

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu