Cesta hrdinov SNP - Časť šiesta: Kysak Brezie

Autor: Pavol Krajč | 5.8.2017 o 14:02 | (upravené 28.5.2019 o 17:11) Karma článku: 4,48 | Prečítané:  2266x

V tejto časti sa snažím popísať prečo som sa rozhodol ostať nejaký čas v rekreačnom stredisku Kysak - Brezie.

5.-6.deň: Rekonvalescencia

rekonvalescencia, -ie žen. r. stav po chorobe, uzdravovanie, zotavovanie: obdobie r-ie

Dátum

27.-28.6.2017

Trasa

Kysak Brezie (šmatlanie po tábore)

Vzdialenosť / Prevýšenie / Čas

00,00 km / 000 m / 00:00:00 hod./ 00:00.00 hod. (čas chôdze)

Garmin

Bez záznamu

Rekreačný pobyt v Brezie

Ráno sa budím ešte pred oficiálnym budíkom tábora. Večer mali deti diskotéku do 23.00 hod. ale to mi vôbec neprekážalo. Spal som konečne ako zabitý, a tak sa budím okolo 5.00 hod., vyspatý do “ružova”. Prevaľujem sa v posteli a rozmýšľam čo ďalej ...

Dnes som ešte rozhodnutý ostať tu. Potrebujem sa dať trošku dokopy, aby moja cesta neskončila skôr ako začala. Prešiel som približne 150 km za 4 dni s prevýšením asi 4900 m. Štatistika hovorí, že to je denný priemer 37,5 km / 1225 m prevýšenia. To zatiaľ korešponduje s mojím plánom, ktorý som si na začiatku vytvoril. Podľa plánu som mal dnes prísť na chatu Lajoška, čo je asi 35,5 km a prevýšenie 1607 m. To však nie je reálne. Ešte po ležiačky kontrolujem moje nohy a reálne zhodnocujem, že som urobil úplne mladícku chybu. Takto si zničiť nohy za pár dní...

Postavím sa na nohy a pokúšam sa urobiť pár krokov po izbe. Potvrdené. Konečne som urobil včera dobré rozhodnutie, keď som sa rozhodol tu ostať ďalší deň. Nohy sú odpálené niekde až na mesiaci. Je to lepšie ako včera, ale je nereálne prejsť v tomto stave denne 30 - 40 km.

V tábore je ranné ticho a len v diaľke za riekou Hornád je počuť prechádzajúci vlak. Spomínam. Štyri dni späť som v Kysaku vystupoval z vlaku a bol som plný elánu nedočkavý chodiť. Teraz ležím v chate a ledva sa hýbem. Myšlienky mi utekajú aj do budúcnosti. Riečka pri ktorej je tábor je Hornád. Hornád pramení pod Kráľovou hoľou, kde som mal byť o 5 dní. No nič, moje stretnutie s Kráľovou hoľou musím odložiť.

Vstávam, beriem si uterák a sprchový gél a pomaličky kráčam k spoločným sprchám. Pripadám si ako dôchodca, ktorý využíva “chodítko” o ktoré sa opiera. Šuch-šuch-šuch. Cesta, ktorá by mi normálne trvala asi 3minúty, mi trvá nekonečných 10 minút. Niet sa kam ponáhľať. Spoločné sprchy sú ešte prázdne. Na deti je ešte skoro, a tak sa dosýta sprchujem. V noci bola odstávka vody, lebo obsluha tábora napúšťala bazén ako prípravu na letnú sezónu, ktorá začne už o pár dní. Pri pripojení hadice na požiarny hydrant tlak vody v systéme tak klesne, že prestanú fungovať všetky rozvody.

Čistý sa vraciam späť do chatky a prvýkrát za moju cestu som našiel odvahu pozrieťsa na moje pľuzgiere podrobne. Nie je to dobré a prehodnocujem. Dovolenky mám dosť, a tak vnútorne sa na seba hnevám, kam sa tak ženiem. Žeby to bolo preto, lebo vždy chcem dodržať to čo si naplánujem ? Robím vážne rozhodnutie: Ostanem tu pokiaľ sa nedám úplne do poriadku. Predlžujem si pobyt o ďalší deň. Celý dni sa povaľujem, robím zápisky, spím, sprchujem sa a “lížem si rany”. Jediným väčším pohybom je iba po zvuku ampliónu. Vtedy viem, že sa mám presunúť na raňajky, obed a večeru. Po jedle sa vždy zastavím v bufete a kúpim si zlatý mok a niečo sladké.

Druhý deň ráno ma už “mrle žerú”. Môj stav sa rapídne zlepšil, ale som rozhodnutý tu ostať. Deň prežívam rovnako ako ten predchádzajúci s výnimkou poobedia,  kedy si spomínam na priateľov, ktorých som stretol prvú noc. Kde sú ? Ležím tu už druhý deň a už tu dávno mali byť. Žeby to vzdali ? A tak volám Dušanovi a ten mi hovorí, že dnes večer sem prídu. Bude veselo.

Netrpezlivo ich večer vyzerám a keď ich konečne zbadám pri vstupnej bráne, tak im hovorím : “No, vy vyzeráte !”. Spoza chrbátu mi pani domáca povie : “Vy ste vyzerali omnoho horšie !”. Večer je plný rozprávania príbehov, skúseností a spomienok na posledné dni. Po fajnovej večeri (tanier s klobásou, jaternicou a zemiakmi) ostávame dlhšiu dobu sedieť pri bufete a nekonečne dlho sa rozprávame. Zajtra Dušan končí v Kysaku, tak ho pôjdeme odprevadiť na vlak a ja som rozhodnutý s Marekom pokračovať spolu v tandeme.

Večer okolo pol jedenástej zaliezame do postelí. Ráno máme nastavený budík na 5:00 hod., lebo máme dohodnuté raňajky na 5.30 hod. Chceme vyraziť o 6:00, lebo potrebujeme prejsť 4,5 km do Kysaku. Dušanovi ide vlak smer Bratislava o 7:40 hod. Bru...

Pľuzgiere, topánky, úvaha kde som urobil chybu

“Babský recept”, ktorý mi poradil Zsolti, ako si ošetriť pľuzgiere: “Treba si zobrať ihlu a niť (ja mám bavlnku). Pľuzgier treba prešiť a konce nite nechať trčať von. Tým sa pľuzgier odvodní (drenáž) a pod ním vznikne nová koža.” Odstupom času musím povedať, že tento recept funguje skoro na 100%. Však na všetky pľuzgiere, ktoré som ešte nemal strhnuté to zafungovalo.

Keď som počítal počet pľuzgierov na nohách, tak som sa zastavil na čísle 12. Nie som žiadny mladík, ktorý sa vydal na turistiku prvýkrát. Toto nie sú ani moje prvé pľuzgiere, ale v tomto počte a veľkosti to zažívam prvýkrít. Rozmýšľam nad tým, kde som urobil chybu. A toto je moje vysvetlenie:

V rámci prípravy na cestu som si kúpil nové topánky Garmont. Tie som si kvalitne “rozšlapal” a keď som vyrazil na túto cestu, tak som spolu s nimi prešiel už asi 1200 km. Pred touto cestou som však zažil jeden dosť upršaný víkend v Strážovských vrchoch, a zistil som, že membrána Goratex nie je dostatočne dobrá. Mal som celý víkend mokré nohy. Tak som si vymyslel teóriu : “Ľahko natečie, ľahko vytečie, rýchlo vysuší”. V rámci tejto teórie som si kúpil sandále od Salomonu a v nich som chodil tieto 4 dni. Ešte na Čiernej hore sa mi zdalo, že teória je to skvelá. Však ráno som mal vždy suchú obuv. Avšak tu už zisťujem, že to bola veľká chyba, nakoľko celé dni som mal mokré nohy. To pre mňa nie je problém (chrípka, choroba), ale zle to robilo koži. Koža úplne zmäkla a pri chôdzi sa ľahko vytvorili pľuzgiere. Po odchode z Brezie, som už išiel iba v Garmontoch a ... nevznikli žiadne nové rany na nohách.

Rekreačné stredisko Brezie - popis - poďakovanie

Na začiatok možno jeden obrázok, ktorý vyjadruje najlepšie môj pocit a vzťah k rekreačnému stredisku Brezie a hlavne k jej obsluhe a majiteľovi.

Popis tábora

Stredisko je určené k rekreovaniu pre menej náročných klientov. (spoločné sprchy). Čiže pre mňa ako priamo určené. Tábor sa skladá z hlavnej budovy, kde je umiestnená kuchyňa, jedáleň, bufet a spoločenská miestnosť. V spoločenskej miestnosti si je možné bezplatne zahrať stolný futbal, ping-pong, biliard a spoločenské hry. Súčasťou tábora sú spoločné toalety a sprchy. Je možné využiť aj saunu a v letných mesiacoch je napustený aj nový bazén. Na ubytovanie je možné použiť chatky, ktoré pripomínajú dobu pionierskych táborov, ale aj zrenovované chatky. Vo vonkajšom priestore je basketbalové ihrisko, ihrisko na volejbal, posilňovňa, ale aj ohnisko. V priestore sú rozmiestnené aj detské ihrisko a vybudované miesto na opekanie. Samozrejmosťou sú aj besiedky, posedy a lavičky. Jednoducho krása.

Počas môjho pobytu tábor využívali školy z blízkeho, ale aj ďalekého okolia. Bol koniec školského roku a tak triedy mali 2 a viacdenné výlety. Toto miesto je na to predurčené. Do tábora síce vedie jedna asfaltka, ale logisticky ju využívajú na zásobovanie a dovoz vecí pre školy, ktoré sa sem idú rekreovať.

Obsluha tábora

Tu by som rád poďakoval všetkým členom tímu tábora. Zoznámil som sa s majiteľom (cink, nazdravie, ďakujem) ako aj s pani domácou (Silvia Žilková) , ktorá bola ku mne absolútne milá a prívetivá. Pomohla mi hneď prvý deň a vždy bola ochotná a príjemná. Ďalším členom hlavného tímu bola aj chlapík, ktorý pomáhal so všetkým, čo tento tábor vyžaduje. Okrem nich tu boli dvaja brigádnici, ktorí upratovali chatky. Zdalo sa mi až neuveriteľné ako výborne zvládali obsluhu tábora, keď tam bolo niekoľko sto detí.

Možné miesta pre spanie (prístrešky, útulne, ...)

- bez záznamu

Vodné zdroje etapy

- bufet tábora

- spoločné sociálne priestory

- kohútik na hlavnej budove

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?