reklama

Cesta hrdinov SNP - Časť trinásta: Začíname Kráľovoholskú časť Nízkych Tatier

V minulej časti sme prešli Spišsko Gemerský kras. V tejto časti začneme zdolávať moje srdcové pohorie Nízke Tatry. Začneme Kráľovohoľskou časťou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

13.deň : Trinástka nemusí byť nešťastné číslo

Dátum

5.7.2017

Trasa

Telgárt, nám. (885) - Prm. Zubrovice (1675) - Kráľova hoľa (1946) - Orlová (1840) - Ždiarske s. (1468) - Andrejcová, útulňa (1424)

Vzdialenosť / Prevýšenie / Čas

16,17 km / 1387 m / 08:15:59 hod. / 03:41:58 hod. (čas chôdze)

Trasa Telgárt - útulňa Andrejcová
Trasa Telgárt - útulňa Andrejcová (zdroj: Hikking.sk)
Profil Telgárt - útulňa Andrejcová
Profil Telgárt - útulňa Andrejcová (zdroj: hiking.sk)

Ráno plné priateľov

Budím sa okolo 4:00 hod. a vybavujem rannú rutinu v podobe hygieny, balenia sa a raňajok. Spím v samostatnej izbe, takže Mareka nebudím mojím skorým pobehovaním. Včera sme boli ubytovaní v hoteli prví, tak nám recepčná dala na výber izbu. My sme si vybrali ubytovaciu jednotku, ktorá má dve samostatné izby. Kúpeľňa je krásne veľká, ale inak je hotel z kategórie neskorší socializmus.

Dnes sa k našej dvojke pridá môj syn Andy a traja priatelia: Ivko, Drahuška a Jurajko. Tým sa naša skupina rozrastie na šesť kusov. Andy má plán ísť so mnou pokiaľ mu to bude šlapať - ideálne až do Bratislavy. Ostatní prídu na dva dni a budú ma sprevádzať po Čertovicu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mám dobrý pocit. Z niekoľkých dôvodov. Prvý je ten, že pôjdeme trasu, ktorú dôverne poznám. Minulý rok som prešiel hrebeň Nízkych Tatier, ale opačne: z Donoval do Telgártu. Ďalším dôvodom je, že nás bude viac a to znamená, že bude veselo. Dnes to vyzerá na krásne počasie a to je v Nízkych Tatrách dôležité. Sú to hory, ktoré sú mojou srdcovou záležitosťou. Sú buď nezabudnuteľne krásne - v dobrom počasí, alebo nezabudnuteľne nebezpečné - v zlom počasí.

Dnes som naplánoval krátku trasu, lebo chceme spať na Andrejcovej. Túto útulňu som si zamiloval pre jej zvláštne kúzlo už minulý rok. Dôvodom na krátku trasu je aj to, že budem rád, keď si noví účastníci postupne zvyknú na kráčanie v prírode.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Opúšťame hotel a presúvame sa na autobusovú zástavku, kam má prísť zvyšok našej novovytvorenej skupiny. Čakáme pár minút, po ktorých prichádza autobus z ktorého vystupujú moji priatelia.

Vítanie sa s Andym
Vítanie sa s Andym (zdroj: Pavol Krajč)

Po vrúcnom privítaní a strávení pár kalíškov páleného kráčame naprieč Telgártom. “Ďžavoceme” o 106 až po prvý kopček, ktorým začínajú jedny z najkrajších našich veľhôr Nízke Tatry.

Stúpanie na Kráľovu hoľu

Vstup do Nízkych Tatier
Vstup do Nízkych Tatier (zdroj: Pavol Krajč)

Ešte je pomerne skoro ráno, preto máme oblečené bundy. Po prekonaní pár výškových metrov sa naše telá zahrievajú, a tak zhadzujeme zo seba teplé vrstvy.

Odstrojenie teplých vrstiev
Odstrojenie teplých vrstiev (zdroj: Pavol Krajč)

Od minulého roka, kedy som tu naposledy išiel, sa to tu na nepoznanie zmenilo. Vznikli tu nové rúbaniská a tým aj menšie bludisko. Na ceste nie sme sami. Pred nami ide ďalšia partia ľudí, čo hľadajú správnu cestu. Tým nám to troška uľahčujú. Asi tu bola nejaká kalamita, a tak stromy uvoľnili miesto tráve a lesným a lúčnym kvietkom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Kvetinky nám spestrovali cestu
Kvetinky nám spestrovali cestu (zdroj: Pavol Krajč)
Kvetinky nám spestrovali cestu
Kvetinky nám spestrovali cestu (zdroj: Pavol Krajč)

Stúpame naproti oblohe. Dnešná prvá časť túry je príznačná tým, že budeme stále stúpať až na Kráľovu hoľu. Najprv stúpame cez rúbaniská, ale neskôr sa na pár minút ponoríme do lesa.

Krátky úsek ide aj po lese
Krátky úsek ide aj po lese (zdroj: Pavol Krajč)

Ďalšie stúpanie je popod vedenie vysokého napätia, ktoré napája pravdepodobne vysielač na vrchole hory. Chodníček ide po kamennom podlaží. Minulý rok, keď som tu išiel, tak z neho bol potôčik. Vedenie nám robí spoločnosť skoro až po prameň Zubrovice, kde si dávame krátku prestávku. Ideme samostatne, ale aj po menších skupinkách. Každý z nás si boj s prevýšením bojuje po svojom.

Prameň Zubrovice je už neďaleko
Prameň Zubrovice je už neďaleko (zdroj: Pavol Krajč)

Pri prameni sa čakáme a kocháme sa výhľadom do doliny. Ivko ako veľký opravár dáva do poriadku rúrku prameňa. Okolie prameňa je obklopené kvetinkami, (ak sa nemýlim Záružlie močiarne) a tak ich opravár a dvorný fotograf Ivko zveční do svojho diablovho prístroja. Nasledujúce dni budú vďaka tejto jeho záľube plné krásnych fotiek.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Záružlie močiarne ?
Záružlie močiarne ? (zdroj: Pavol Krajč)

Ako si tak sedíme pri prameni, tak okrem pohľadu do doliny a samozrejme hore na Kráľovú hoľu, nám panoráma ponúka pohľad aj na neďalekú Kráľovu skalu. Je to krásna dominanta. Vedie cez ňu zelená značka z Telgártu na Kráľovu hoľu a pokračuje do Liptovskej Tepličky. Tá však na tentokrát ostáva nepokorená.

Pohľad na Kráľovu skalu od prameňa Zubrovice
Pohľad na Kráľovu skalu od prameňa Zubrovice (zdroj: Pavol Krajč)
Oddych pri prameni Zubrovice
Oddych pri prameni Zubrovice (zdroj: Pavol Krajč)

Je čas sa pohnúť ďalej, lebo na útulňu Andrejcová chceme prísť skoro. Je to preto, aby sme mali istotu a našli si miesto vnútri útulne. Nahadzujem batoh a po pár krokoch ... začnem predvádzať tanec. Stúpil som nechtiac do osieho zemného hniezda. Domorodé zvieratká ma odmenili niekoľkými kusnutiami do lýtok. Vyzeral som ako šialený. Pobehoval som, tancoval som a priznávam sa, z úst mi plynuli slová, za ktoré by sa nehanbil ani kočiš.

Prekonávame neďalekú asfaltku vedúcu k vysielaču a stúpame posledný kúsok až k vrcholu.

Stúpanie na Kráľovu hoľu - v pozadí Kráľova skala (úplne vzadu Volovské vrchy)
Stúpanie na Kráľovu hoľu - v pozadí Kráľova skala (úplne vzadu Volovské vrchy) (zdroj: Pavol Krajč)

Hoľa je zradná. Oči vždy prebehnú vzdialenosť omnoho rýchlejšie ako nohy. Máme však šťastie, lebo nám praje počasie. Fúka síce studený vietor, ale neprší. O pár desiatok minút máme vysielač už na dosah ruky.

Vysielač na Kráľovej holi na dosah ruky
Vysielač na Kráľovej holi na dosah ruky (zdroj: Pavol Krajč)

Po dosiahnutí vrcholu si spomeniem na vtip: Vedúci výpravy hovorí : “Slečna našej výpravy dosiahla vrchol už v základnom tábore” .:)Pod vysielačom je živo. Je tu nespočetne veľa skupín turistov. Dokonca tu sú aj bikeri, či už na e-bikoch alebo na klasických. Mele sa to tu hlava nehlava a každý hľadá miestečko, kde by sa schoval pred ľadovým vetrom. Neviem si predstaviť, žeby na tomto kopci niekedy vládlo bezvetrie...

Je mi smutno pri pohľade na smetisko v okolí vysielača. Proste tomu nerozumiem. Sú tu veľkokapacitné kontajnery a predsa sú tu porozhadzované smeti kade-tade. Takže pred tým ako si urobíme spoločnú fotku v závetrí, tak Ivko robí poriadky.

Moji priatelia v závetrí vysielača
Moji priatelia v závetrí vysielača (zdroj: Pavol Krajč)

Trošku sa občerstvíme, popozeráme núdzovú miestnosť na prespanie a pohneme sa kúsok ďalej. Ideme na obľúbené miesto, kde v pozadí je vidieť Vysoké Tatry.

Moji priatelia (z ľava): Jurajko, Ivko, Drahuška, ja, Andy a Marek
Moji priatelia (z ľava): Jurajko, Ivko, Drahuška, ja, Andy a Marek (zdroj: Pavol Krajč)
Sme proste jedničky :)
Sme proste jedničky :) (zdroj: Pavol Krajč)
Ležíme a je nám dobre...
Ležíme a je nám dobre... (zdroj: Pavol Krajč)

Cestou do Ždiarskeho sedla cez Orlovú a Bartkovú

Po vytvorení nezabudnuteľných záberov zdolávame kopček Strednej hoľe. Už ako hovorí názov, tak kráčame po holom hrebeni kopca s nádherným výhľadom na všetky strany. Kráčame naproti Orlovej, ktorú symbolizuje slovenský dvojkríž na jeho vrchole. Po ceste stretáme najprv jeden párik, ktorí majú smer cesty rovnaký ako my. Oni však chcú dnes prísť až na útulňu Ramža, a tak sa s nami dlho nezdržia.

Stredná hoľa
Stredná hoľa (zdroj: Pavol Krajč)
Hrebeň Nízkych Tatier
Hrebeň Nízkych Tatier (zdroj: Pavol Krajč)

Pred Orlovou stretneme ešte ľudí s “rudlou”. To je ten dvojkolesový povoz na prevoz materiálu. To ma hneď upúta a dávam sa s nimi do reči. Sú to živí BARTKOVCI ! Prečo sa tomu tak čudujem a teším zároveň ? Za Orlovou je kopec Bartková a na ňom sa každý rok prvú sobotu po Matúšovi stretáva rodina Bartkovcov. A teraz ich tu vidíme. Neuveriteľná náhoda. Rudlu majú ako pomôcku pre tabule, ktoré boli umiestnené na “ich kopci”. Niektorí ľudia sú zlí. Poškriabali a poničili im tieto tabule, a tak Bartkovci ich teraz sťahujú do doliny. Tam ich zrepasujú a opäť vynesú na vrchol. V najlepších ročníkoch sa podľa slov paničky na vrchole stretlo až 130 Bartkovcov. Zaujímavá myšlienka. Žeby som založil vlastnú rodinnú tradíciu a budeme sa stretávať na Krajčovom vrchu, ktorý sa nachádza pod Čertovicou ?

Naša skupina na Orlovej
Naša skupina na Orlovej (zdroj: Pavol Krajč)
Cestou na Bartkovu
Cestou na Bartkovu (zdroj: Pavol Krajč)

Po Bartkovej klesáme nepríjemným zostupom do Ždiarskeho sedla, kde sa čakáme. V sedle je možnosť núdzovo prespať a doplniť si vodu. Kto by tu však ostával, keď o necelý kilometer je krásne rozprávková útulňa Andrejcová ?

Ždiarske sedlo
Ždiarske sedlo (zdroj: Pavol Krajč)

Útulňa Andrejcová

Kráčame popri vyschnutom okraji lesa až po odbočku na útulňu Andrejcová pod kopcom s rovnakým názvom. Je ešte pomerne skoro. Okolie útulne je pomerne prázdne. To sa však do večera ešte zmení a útulňa bude plná do posledného miestečka.

Útulňa Andrejcová
Útulňa Andrejcová (zdroj: Pavol Krajč)

Skladáme batohy a po prezutí sa do pohodlných šľapiek kontrolujeme miestny bufet. Dnes sa podáva polievočka a párky za dobrovoľný príspevok. V bufete je možnosť si kúpiť aj zlatý mok, kofolu, čaj, kávu, sladkosti.... Proste úplný komfort, aký si len môžem na horách predstaviť. Dávame si jedno orosené a polievočku. Bola mňam. Neskôr si “chytáme” miesto v útulni rozprestrením spacích pytlov na preferované miestá.

Útulňa Andrejcová ešte pár rokov späť nebola obsluhovaná. Až jedného dňa sa jej chytil chlapík, ktorého som tu stretol minulý rok. Za ten čas, od kedy sa o túto útulňu stará, sa zmenila na nepoznanie. Vybudovali tu jazierko, ktoré slúži ako vaňa na kúpanie. Latríny sú úplne nové. Minulý rok ich natierali. Je tu slnečný kolektor a vnútri vývod USB na dobitie elektroniky. Sú tu aj núdzové svetielká a už vyššie spomínaný obsluhovaný bufet. Veľká vďaka a pochvala patrí človeku a jeho pomocníkom, ktorí sa tu o to vzorne starajú.

Nazdravie a dobrú chuť !
Nazdravie a dobrú chuť ! (zdroj: Pavol Krajč)

Po dobrej večeri regenerujeme. Povaľujeme sa, rozprávame sa a popíjame. Jurajko mi doniesol k meninám Borca, a tak nám v žilách koluje veselá krv. Okolie útulne sa s blížiacim večerom začína plniť. Neodvažujem sa odhadnúť koľko tu je ľudí, ale rátajú sa na desiatky. Všetci sú usmievaví a spokojní. Snáď im to nekazíme naším spevom a rôznymi hrami.

Veselo, nazdravie ! :)
Veselo, nazdravie ! :) (zdroj: Pavol Krajč)

Je už večer a od ohníka, ktorý sme založili, nás niekoľkokrát vyháňa dážď. Tieto hory sú proste nevyspytateľné. Chvíľku je krásne slnečno a už o pár minút prší. My sme však vytrvalí a vždy sa po búrke vrátime späť a pokračujeme v družnej zábave. Zábava graduje aj vďaka flaške BORCA. Jurajko, ďakujem.

Slniečko sa schovalo a neďaleké Vysoké Tatry, na ktoré máme výborný výhľad, sa schovali za tmavou oponou. To je signálom, že aj my sa zberáme do “hajan”. Zajtra vstávame o 5.00 hod., lebo nás čaká skoro 30 km po nepríjemnom teréne.

Ďakujem priatelia, že ste ma prišli pozrieť. Deň aj vďaka Vám ubehol rýchlejšie, akoby som čakal. Brú.

Pavol Krajč

Pavol Krajč

Bloger 
  • Počet článkov:  74
  •  | 
  • Páči sa:  13x

Som malý dielik skladačky v nekonečnej hre zvanej puzzle. Osamote nie som ničím výnimočným, ale keď mám okolo správne kúsky skladačky, tak vytvoríme spolu krásny obrazec. Zoznam autorových rubrík:  TuristikaTuristika - Cesta hrdinov SNPTuristika - 1000 km naprieč ČRTuristika - NVSPRozprávky na každý deňRecenzie

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu