Za siedmymi firewalmi, za siedmimi wi-fi sieťami a za jedným backbonom sídlila jedna úspešná IT firma. Vládol v nej konateľ s podporou výkonnej riaditeľky. Tá riadila pracovníka Ajťáka. Ich biznisu sa darilo. Robili support mnohým známym firmám a ich ročný finančný obrat sa len zvyšoval. Všetci sa na seba usmievali, a plnili si svoje pracovné povinnosti v zmysle nastavených kompetencií.
Jedného dňa dostala výkonná riaditeľka pracovnú ponuku do ďalekých krajín. Táto ponuka bola tak lákavá, že sa nedala odmietnuť. A tak si zbalila svoj back-up, notebook, externý hardisk plný dát a po podpísaní novej pracovnej zmluvy a vypršaní výpovednej doby, odišla natrvalo pracovať do vzdialenej krajiny.
IT firma však nedokázala fungovať bez výkonnej riaditeľky. V pracovných postupoch ostali diery a práca už tak nešla od ruky. Konateľ firmy bol nútený hľadať náhradu a čoskoro ju aj našiel. Nová výkonná riaditeľka so sebou priniesla nový vietor, parfum a pracovníka Patrika. Z predošlej práce bola zvyknutá na prázdne serverové disky a nezabezpečené sieťové pripojenie a v tomto duchu začala meniť zaužívané pracovné postupy.
Zo všetkého najskôr sa bolo treba zbaviť Ajťáka a vymeniť ho za svojho známeho Patrika. Nebolo to však vôbec jednoduché. Najprv sa totiž muselo Ajťákove miesto v organizačnej štruktúre uvoľniť. Výkonná riaditeľka preto naštudovala podpísanú kolektívnu zmluvu a našla tam klauzulu :
„...pri nesplnení pracovného príkazu je možnosť zamestnanca bez odstupného prepustiť...“
A tak vymyslela prvú úlohu pre Ajťáka.
„Zabezpeč pre mňa najnovší notebook ktorý bude mať aspoň 4 jadrá a trojkanálovú DDR3 pamäť s veľkosťou minimálne 15 GB! Ak daný počítač nenájdeš, môžeš si hľadať prácu niekde inde!“
A tak neborák Ajťák celé hodiny prehľadával internet. Hľadal notebook podľa predpísaných parametrov. Niekoľkokrát sa stratil v slepých odkazových stránkach a podvodníckych firmách. Hľadal kľučky ako obísť pravidlá verejného obstarávania. Pomáhali mu všetci svätí, a aj najlepší priateľ Google. Ten mu odporučil množstvo internetových obchodov, ktoré mali na svojich stránkach kvalitné notebooky. No podľa zadaných výberových kritérií požadované zariadenie nenašiel. Až naraz, keď už začal strácať nádej, sa mu zjavila stránka „12 IT inžinierov“.
Neváhal a urobil jeden z posledných pokusov. Vložil do internetového prehliadača adresu stránky. Po jej načítaní sa mu hneď otvoril chat s nick name „Hardvérko“, ktorý mocným hlasom zaburácal :
„Čím Vám môžeme poslúžiť, a či len poradiť?“
Ajťák nesmelo naťukal do okienka chat-u :
„Moja výkonná riaditeľka ma na internet vyhnala! A kúpiť notebook s kapacitou 15 GB a 4 jadrami mi kázala.“
„Oj, ťažkú úlohu ti riaditeľka zadala. To srdca nemá? Našťastie tu ale jeden taký máme!“- zjavila sa odpoveď.
Ako zatočil Hardvérko virtuálnym kolieskom na myši, selekčné kritéria boli razom nastavené a požadovaný notebook v nákupnom košíku zobrazený. Hardvérko aj spoľahlivého kuriéra odporučil a obchodné podmienky požiadavkám prispôsobil.
Ani hodina neubehla a už DHL kuriér na bráne ajťákovej firmy zvoní, proti podpisu požadované zariadenie odovzdáva a bránu firmy opúšťa.
Vtom trikrát po sebe signalizácia požiaru zapípala, hrmot, lomoz, hammer reset a vo dverách sa zjavila výkonná riaditeľka, akoby zo zeme vyrástla.
„No čo? Zohnal si?“ – pýta sa.
„Nech sa páči. Je nainštalovaný a pripravený na použitie.“ - tíško šepne Ajťák, oči od 12-hodinového nadčasu opuchnuté, žalúdok stiahnutý, ba aj karpálny tunel zľahka zapálený.
So skrivenou tvárou, bez slova a podpísaného preberacieho protokolu, vytrhla riaditeľka notebook z trasúcich sa ajťákových rúk. Úloha bola síce splnená, ale ako sa ukázalo, výkonná riaditeľka bola zákernejšia ako Trójsky kôň. Cez mailové schránky nepretieklo ani 12 GB informácií (z toho dobrá polovica SPAM-ových) a už stála pri ajťákovom stole s novou úlohou.
„Môj nový počítač nemá žiadne zabezpečenie! Do hodiny a minúty tam musí byť, inak je tvoja nová adresa úrad práce!“
Po vyrieknutí bezcitne hodila notebook na pracovný stôl a odkráčala open space kanceláriou do svojej útulnej sklenenej miestnosti na najvyššom, siedmom poschodí. Odtiaľ, za aktívnej podpory web kamier, pozorovala svoje IT kráľovstvo.
„Oj, zle je“, pomyslel si Ajťák. „Toto sa do hodiny predsa stihnúť nedá! Už len preto, že sa licenčné súbory na dennej báze synchronizujú.“ Neborák, zúfalý bol. V najhoršom si opäť len na osvedčenú stránku „12 IT inžinierov“ spomenul. I bojazlivo na stránku opäť klikol.
„Čím Vám môžeme poslúžiť, a či len poradiť?“ – ozval sa opäť známy nick name „Hardvérko“.
„Do necelej hodiny zabezpečiť notebook proti vírusom potrebujem.“ – kajúcne šepol Ajťák.
„S tým ti ja neporadím.“ – zahrmelo z počítača. „No môj kolega Softvérko ti snáď pomôže.“
Ani 5 packetov sa sieťovým pripojením neprehnalo a už sa aj Ajťákovi nový chat otvoril.
„Môj kolega Hardvérko mi o tvojom probléme povedal“ – preriekol nový chat s nick name „Softvérko“.
„Prevzal som ja čarovné koliesko myši a rozšíril som bezplatne tvoju predchádzajúcu internetovú objednávku. V tomto momente máš na compe nainštalovaný najnovší antivírus. Nech spoľahlivo slúži.“ – milo sa písmenkami rozlúčil Softvérko.
Ledva sa obrazovka do sleep módu prepnúť stačila, už stála pri Ajťákovi výkonná riaditeľka.
„Hotovo, či mám poslať po strážnu službu?“- riekla s úškrnom.
„Vaša požiadavka bola úspešne vyriešená.“ – so sklopeným zrakom odvetil Ajťák.
Namosúrená riaditeľka bez slova odkráčala do svojej sklenenej komnaty. I tak dumá... „Čo sa ja toho Ajťáka nezbavím?“ Dlho, predlho ona rozmýšľala, čo spraviť. A tak si vymyslela najťažšiu úlohu zo všetkých.
Smutný bol Ajťák, keď mu nová požiadavka do schránky outlook-u prišla. Treba vraj do dňa a do hodiny riadenie podľa ITILu vo firme zaviesť. Však toto je už úplne mimo rámca jeho pracovných povinností! No pod hrozbou pracovného úradu a tiež ovplyvnený motivačnými školeniami o nových výzvach, ktorým treba dennodenne čeliť, dal sa aj na túto neľahkú úlohu.
Klikol on opäť nesmelo na overenú webovú stránku „12 IT inžinierov“. Tam si tentokrát zobral čarovné koliesko myši nick name „Procesko“ a zabezpečil všetko potrebné. Nevedel sa Ajťák dostatočne poďakovať. Napísal výbornú recenziu a v každom e-maile, na každom diskusnom fóre, ba aj v každom chat-e stránku „12 IT inžinierov“ ospevoval.
A tak si žila IT firma ďalej a žila by dodnes, nebyť faktu, že výkonná riaditeľka objednávkou mimo verejného obstarávania proces ITILu porušila, následkom čoho nekompromisná kontrola verejnej správy do firmy zamierila a výkonnú riaditeľku aj s jej známym Patrikom vo firme šmahom bezdrôtového pripojenia vymenila.
Namiesto nich riadnym výberovým konaním odborníkov so všetkými potrebnými schopnosťami a školeniami dosadila. Od tej doby IT firma opäť dobre prosperovala a jej zákazníci boli s ich službami nadmieru spokojní.
A čo sa stalo s Ajťákom? Za dobre vykonanú prácu dostal certifikát ITIL-u. Spokojne a šťastne pracoval v IT firme až do predčasného dôchodku.
A zazvonil upozorňujúci zvuk skype a rozprávky je koniec.
