1000 km naprieč ČR. 15.časť : Do Krkonoš, pod najvyšší vrch ČR

Autor: Pavol Krajč | 13.3.2019 o 9:30 | (upravené 28.5.2019 o 17:04) Karma článku: 1,60 | Prečítané:  557x

Ak sa chceš prejsť virtuálne naprieč Českou republikou, tak neváhaj čítať sériu týchto článkov. Zazlého počasia sa dostaneme do samotného srdca Krkonôš, do malebného pivovaru Trautenberk

Informácie o dennej etape :

Dátum : 28.6.2018

Pohorie : Krkonoše

Trasa : Žacléř (z) > Bílý kříž (z) > Vizov – chata Hubertus (m) > Roh hranic (z) > Horní Albeřice (z) > Pod Lysečinskou boudou (z) > Lysečínská hora (z) > Malá Úpa (Pivovar Trautenberk)

Garmin : https://connect.garmin.com/modern/activity/2810539201

Vzdialenosť / Prevýšenie / Čas : 15,17 km / 741 / 3,10 hod.

3D pohľad na trasu

Na najvyšší vrchol Maloúpskej rozsochy – Lysečina 1188 m n.m.

Hlboký a osviežujúci spánok. Otváram viečka a pohľad von neveští nič dobré. Predpoveď, ktorú som včera študoval sa začína napĺňať. Vonku je sychravé a chladné počasie. Chytá ma smutno-depresívna nálada. Zbieram všetky veci porozkladané po izbe a skladám ich do batohu. Idem do reštaurácie, kde ma čakajú raňajky.  Hneď mám lepšiu náladu. Vychutnávam si všetky pokrmy, ktoré mi nosia. Pri prežúvaní potichu rozmýšľam. Presne takto si predstavujem reštauračné služby. Milá a ochotná obsluha, ktorá plní na požiadanie moje najtajnejšie priania. Ak mám ešte na niečo chuť, tak nie je problém to priniesť.

Veru, nechce sa mi odtiaľto odísť. Lúčim sa a nahadzujem na chrbát môj prenosný dom. Na ulici zhlboka vdýchnem chladný vzduch a robím prvé kroky dnešného dňa. Som zvedavý kam ma moje nohy dnes ponesú. Chvíľu idem po hlavnej ulici. Na prvej križovatke však zmením smer a začínam stúpať po zelenej značke do kopca. Asfaltka končí na úrovni lesa a prechádzam na mierne stúpajúcu lesnú cestičku. Ešte sa raz obzerám a pohľadom sa lúčim s mestečkom. O pár minút ma víta tabuľa Krkonošského národného parku.

Stúpam asi 100 výškových metrov cez príjemný lesík po ceste, ktorá má názov „Žacléřským hřbetem“. Napájam sa na cyklistický chodník K1A, ktorý ma už miernejšie privedie ku križovatke Bílý kříž. Usmievam sa, lebo si spomínam na rovnomennú križovatku, ktorú som absolvoval na začiatku mojej expedície. Koľko ešte absolvujem križovatiek s rovnakým názvom?

Stúpanie je príjemné, ale obloha začína naberať sivo-čiernu farbu. Raz za čas sa spustí aj mierna prehánka, ale tá sa dá ešte ľahko zvládnuť. To, čo je zlé, je chladný vietor. Ten začína nepríjemne dorážať na moje mierne spotené tričko. Radšej sa zapínam do mojej Goretexky, aby som sa chránil pred chladom a vlhkosťou. Naraz sa otvára les a na kopci uprostred lúky vidím chatu Hubertus. Nádherne sa vyníma na horizonte. Neváham ani sekundu a fotím si ju.

Je tam aj smerovník, kde mením značku za modrú. Tou idem opäť do lesa a k štátnej hranici s Poľskom. Priamo na hranici je možnosť prespania v exkluzívnom prístrešku s výstižným názvom „Roh hranic“. Okrem prístrešku je tu k dispozícii aj stôl a lavičky. Tie by som však teraz určite nevyužil, nakoľko ich naplno bičuje prudký dážď.

Po zelenej značke smerujem na kopec Čepel (912 m n.m.) a následne k ďalšiemu exkluzívnemu prístrešku „Nad Horními Albeřicemi. Tu sa na chvíľku nechávam zlákať pohodlnejšou cestou smerujúcou do obce. Našťastie som svoj omyl rýchlo spozoroval a vraciam sa na pôvodnú cestu, ktorá vedie presne po štátnej hranici. Ráz krajiny sa začína pozvoľne meniť. Les ako aj samotný lesný chodník pripomína tie, ktoré máme v Nízkych Tatrách. Pohybujem sa v ihličnatom lese, kde rastie plno čučoriedok. S veľkou radosťou sa pustím do týchto lahodných plodov. Sú čerstvo a trvalo umývané silným dažďom, ktorý aj z chodníka robí menší potôčik.

Som na „totálku“ premoknutý. Topánky vydávajú známy zvuk „čvacht-čvacht“ a okolo mňa je biele mlieko, z ktorého padá vlhkosť vo všetkých formách. Stúpam až na náhornú plošinu, kde vystupujem na najvyšší vrchol Maloúpskej rozsochy, na vrchol kopca Lysečínská hora (1188 m n.m.).

Tu už nie som v lese. Fúka tu silný nárazový vietor. Dážď ma šľahá po tvári a postupne mi steká pod bundu. Aj posledné zvyšky suchého oblečenia sa menia na chladnú a mokrú textíliu.

Klesanie do pivovaru Trautenberk v Malej Úpe

Našťastie plošina nie je príliš veľká, a tak po pár sto metroch začínam klesať. Schádzam až do obce Malá Úpa / Pomezní Boudy (Graniczne Budy). Je tu hraničný priechod medzi Poľskom a ČR. Táto obec je častým východiskovým bodom na výlety do oblasti Krkonôš.

Schovávam sa pod strechu jedného z domov a snažím sa nájsť v mobile nejakú reštauráciu, alebo ubytovanie. Mokré a zmrznuté ruky ma však neposlúchajú. Robím rýchle rozhodnutie a idem po asfaltke do centra obce. Naraz na mňa zažmurká nápis Pivovar Trautenberk. Nepotrebujem viac. Vstupujem dovnútra. Po vetre a chlade žiadna stopa. Na recepcii je prázdno, a tak vstupujem do reštaurácie. Okrem mňa tu sedí len jedna menšia partia, ktorá je už na odchode. Vyberám si stôl viac na kraji a vešiam si na stoličku bundu. O chvíľku je na zemi mláka ako svet. Až sa bojím o čašníka, že sa šmykne, keď ma príde obslúžiť.

Dávam si teplú polievku a k nej chladné pivko. Výborná kombinácia. Polievka ma poriadne zohriala a pivko naladilo. Študujem možnosti. Kúsok vyššie je už Sněžka. V tomto počasí však nemá význam ísť hore, tak sa rýchlo rozhodnem. Dám si oddychový deň. Po kladnej odpovedi ohľadom ubytovania si dávam ešte jedno „degustačné pivko“. Zistím podrobnosti o ubytovaní. Som tu opäť jediný hosť, takže zajtra ráno špeciálne kvôli mne príde aj čašník a nachystá mi raňajky. K ubytovaniu si priplácam ešte saunu a objednávam si ju na 17:00 hod.

Presúvam sa na izbu, kde si dávam horúcu sprchu. Po mojej očiste ešte periem veci a všetko rozvešiavam po izbe, aby to rýchlo vyschlo. Čistý sa zvaľujem do postele a na internete študujem a plánujem nasledujúce dni. Priznám sa, počasie ma tak zmohlo, že si na chvíľku zdriemnem.

Čo nasledovalo potom? Sauna a super večera spojená s degustáciou domácej produkcie piva. Vyskúšal som všetko, čo tu šikovné ruky vytvorili. Zlatý mok ma zmohol. Potom nasledoval sladký spánok, v ktorom som videl krásne slnečné počasie na najvyššom vrchole Českej republike – na Sněžke.

Aká bude realita? Uvidím zajtra...

Brú.

 

Poznámka: Ak sa ti páčil článok, tak nezabudni zvýšiť karmu. (klikni na zdvihnutý palec pod článkom). Na základe spätnej väzby budem vedieť, či pokračovať v písaní príbehov tohto výletu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Mikas: Stojím za ústavom na kontrolu liečiv. Ani ja by som Sputnik zatiaľ nepovolil

Hlavný hygienik zažíva aj útoky od ľudí. Tvrdí, že frustráciu z pandémie chápe.

Dobré ráno

Dobré ráno: Koniec konšpirácií, Lučanský spáchal samovraždu

Čo hovorí správa špeciálnej komisie?

Komentár Zuzany Kepplovej

Koalícia urazených zúfalcov sa hlási

Túto vládu utrápia.


Už ste čítali?