1000 km naprieč ČR. 27. časť: Zabudnutou krajinou do obce Kraslice

Autor: Pavol Krajč | 3.6.2021 o 7:00 | Karma článku: 10,83 | Prečítané:  330x

Ak chceš virtuálne prejsť naprieč Českou republikou, tak neváhaj čítať sériu týchto článkov. V tejto časti  prejdeme opustenou časťou Krušných hôr až do obce Kraslice.

Informácie o dennej etape :

Dátum : 10.7.2018 (utorok)

Pohorie : Krušné hory

Trasa : Boží Dar (č E3) > NS Blatenský příkop (z) > Ryžovna (23.Euregio Egrensis) > Bludná (č) > Pod Blatenským vrchem (z) > Vlčina – hájovna (č) > Rolava – bývalá obec (cyklo 23) > Rolava (cyklo 2044) > Přebuz (cyklo 2003) > neznačená prepojka na zelenú > Fišerův pramen (ž) > Kraslice

Garmin : https://connect.garmin.com/modern/activity/2841267557

Vzdialenosť / Prevýšenie / Čas : 45,16 km / 647m / 7,50 hod.

Upršané ráno na náučnej stezke Blatenský příkop

Vyspal som sa výborne. Ani sa nečudujem. Bol som dosť uťahaný po celom dni. Cez noc sa obloha zamračila a začalo z nej padať množstvo kvapiek. Ráno je stále upršané, a tak raňajky naťahujem ako sa len dá. Naraňajkoval som sa a ešte som aj pár minút poklábosil s čašníkom. No čas je neúprosný a ja nahadzujem na seba nepremokavú bundu, batoh a vyrážam smerom k novému dobrodružstvu. Ťažko sa mi lúči s týmto ubytovaním a  so všetkým komfortom.

Po vykročení mimo budovu ma začal bičovať dážď. Našťastie nebol až taký prudký ako vyzeral spoza okna. Rýchlo som si na jeho spoločnosť zvykol. Svoju dnešnú cestu začínam v centre mestečka fotením starej a krásnej radnice. Odtiaľ aj smeruje červená značka, ktorá ma vedie preč z mesta.

Mojím prvým cieľom je preskúmať Blatenskú priekopu, okolo ktorej vedie náučný chodník. Ten vedie z Božídarského rašeliniska až do obce Horní Blatná. Bolo vybudovaný ako privádzač vody pre banské stroje v danej lokalite. V najlepších časoch bola jeho šírka až dva metre a staralo sa oňho množstvo ľudí. Na niektorých miestach ho dokonca aj prekrývali, aby ho tak chránili pred nepriazňou poveternostných podmienok. Okrem prívodu vody pre pohon banských strojov slúžil aj ako protipožiarna zásobáreň vody. Jeho dĺžka bola až 13 km.

Cez náučný chodník sa v daždi ide ťažko. Je tu množstvo šmykľavých koreňov a veľa vlhkosti. O chvíľu mám topánky plné vody, a preto si cestu občas rád skrátim. Asfaltka je za tohto počasia mojím priateľom. Dážď je chvíľami veľmi nepríjemný. Keď sa predo mnou objaví prvá dedinka, poteším sa. Je úplne ľudoprázdna. Aspoň si v kľude pozriem kostol a zachovalú V3S-ku pri hasičskej zbrojnici, o ktorú sa tu očividne s láskou starajú.

Dedinu opúšťam po asfaltke. Hneď za dedinou je zdrž vody pri Blatenskom potoku, kde značka vedie prudko do kopca. Mokrá a vysoká tráva mi premáčala všetko, čo na mne suché po daždi ostalo. Stúpam až ku križovatke Vlčina – hájovna, kde sa opäť pripájam na asfaltku, ktorú som nedávno opustil. O chvíľu prichádzam na Vlčiu horu. Značenie tu však nie je dostatočne dobré, tak trošku blúdim. Akonáhle nájdem tú správnu cestu, tak už pohodovo kráčam uprostred nádherného ihličnatého lesa.

Červenú značku opúšťam v oblasti prírodného parku Přebuz v mieste križovatky zaniknutej obce Rolava. Krajina sa otvorila a začala na chvíľku ponúkať pohľady na okolie. Obloha je stále sivá a neveští nejaké prudké zlepšenie počasia. Dážď sa našťastie stal prijateľným, a tak sa ďalej kráča celkom dobre aj napriek čvachtavému zvuku v mojich topánkach. Chvíľu kráčam po cyklistických chodníkoch. Tie ma dovedú až na zelenú značku neďaleko vrchu Špičák (991 m n.m.), ktorý sa mi priam ponúka. Túto ponuku však vďaka počasiu odmietam.

Ani som sa nenazdal a už som pri Fischerovej studničke, kde začínam sledovať žltú značku, ktorá ma dovedie až do cieľa  dnešného dňa. Najprv sa však vyštverám na Bukový vrch (904 m n.m.) a následne klesám ku križovatke Nová Ves. Odtiaľ pokračuje stále klesanie až na Skalní vyhlídku, kde sa trošku zdržím. Snažím sa aspoň trošku užiť si výhľady, ktoré mi toto miesto ponúka.

Do Kraslíc to je už len kúsoček. Obchádzam Šibeničný vrch (659 m n.m.) a zároveň rozmýšľam, prečo asi dostal tento hrozivý názov. Približne po kilometri sa objavujú prvé obydlia. Som šťastný, že som dnešnú etapu aj napriek nepriazni počasia zvládol. Začína sa ozývať hlad. Dnes nebolo veľa príležitostí, kde by sa dalo posedieť a doplniť stratenú energiu. Skúšam nájsť nejakú terasku, ale všetko je pozatvárané. Stále fúka studený vietor. Blúdim po prázdnom meste a zrazu  mi padne do oka Čínska reštaurácia. To je presne to, na čo mám práve chuť. Vojdem dnu a objednám si veľkú porciu rezancov s mäsom a na spláchnutie jedno pivko. Dobre najedený hľadám ubytovanie. Po pár neúspešných pokusoch sa konečne dovolám na číslo uvedené pri ubytovaní. Dohodneme sa na čase stretnutia o pol hodinku.

Odchádzam z reštaurácie. Navštívim ešte miestne potraviny, kde si kúpim niečo na večeru a nejaké drobnosti ako oriešky, čokoládu a cukríky. Presúvam sa na ubytovanie. Pri vchode ma čaká sympatická slečna, ktorá mi ukáže moje ubytovanie. Je to krásny komfortný jednoizbový byt.

Sprcha, dobitie elektroniky a pohodlné ležanie v posteli ma menia na spokojného človeka. Po chvíľke si púšťam aj televízor a bezducho pozerám program za programom, ktorý mi táto čarovná skrinka sprostredkúva. Zhltnem ešte pár sladkostí a zaspávam spánkom spravodlivo unavených a s myšlienkou, že zajtra sa možno moja cesta naprieč Českou republikou skončí. Mojím cieľom je až Aš.

Brú.

Poznámka: Ak sa ti páčil článok, tak nezabudni zvýšiť karmu. (klikni na zdvihnutý palec pod článkom).

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?