1000 km naprieč ČR. 28. časť: Cez Smrčiny do najzápadnejšieho kúta Českej republiky-do Ašu

Autor: Pavol Krajč | 4.6.2021 o 7:00 | Karma článku: 9,92 | Prečítané:  330x

Ak chceš virtuálne prejsť naprieč Českou republikou, tak neváhaj čítať sériu týchto článkov. V tejto časti  opustíme nekonečné Krušné hory a prejdeme oblasťou Smrčiny do centra najzápadnejšieho kúta ČR – do Ašu.

Informácie o dennej etape :

Dátum : 11.7.2018 (streda)

Pohorie : Krušné hory, Smrčiny

Trasa : Kraslice (č) > Pod Počáteckým vrchem II (ž) > Vysoký kámen (č) > Tříslová (NS Lubsko) > Luby (č) > Lomnička (č) > Velký Luh (č) > Skalná (cyklochodník 23) > Vojtanov (neznačene) > Hazlov – golfové hřište (neznačené) > Skalka (m) > Aš

Garmin : https://connect.garmin.com/modern/activity/2847471264

Vzdialenosť / Prevýšenie / Čas : 51,06 km / 1209m / 9,36 hod.

Počasie je smutné, akoby vedelo, že moja cesta sa pomaličky končí

Spal som prerušovaným spánkom. Zobúdzam sa  už o piatej a v hlave mi blúdia myšlienky. Pri troške šťastia  dnes prídem do pre mňa ikonického mesta Aš. Toľko som o ňom už počul. Za socializmu bol pre mňa miestom, kde sa východný blok dotýkal toho západného. Na základnej vojenskej službe som slúžil pár kilometrov odtiaľ, ale nikdy sa mi tam nepodarilo dostať sa. Tak dúfam, že dnes ho už konečne navštívim.

Pomaličky balím svoje veci do môjho verného spoločníka – do batohu. Naraňajkujem sa a lúčim sa pohľadom s útulnou izbičkou. Zbieham pár krokov k bráne a podľa dohody nechávam kľúče v schránke. Mesto je ešte pusté. Len pár ľudí sa so sklonenou hlavou ponáhľa za svojimi povinnosťami. Je nepríjemné sychravé počasie, ktoré navodzuje atmosféru smútku a depresie.

Mestečko opúšťam miernym stúpaním po červenej značke. Naposledy sa otočím a rozlúčim sa.

Cesta ma vedie lúkami ponad mesto. Z oblohy začínajú padať prvé kvapky dažďa. Vládne tu úplné ticho. Občas mám pochybnosť, či kráčam správnym smerom. Pre istotu si to overujem v navigácii. Na križovatke Pod Počáteckým vrchem mením farbu značky na žltú.

Preplietam sa cez lúčky a malé lesíky až do dedinky Kostelní. Popri cestičke míňam chalúpku, kde zrejme býva zručný majster. V okolí svojho domu má vystavené zvieratká z kovu. Chvíľku sa tam zdržím a odfotím si tieto krásne kúsky. Okolité lúky sú spásané dobytkom, ktoré sú strážené len elektrickými ohradníkmi.

Za dedinkou sa do výšky pýši sústava skál, ktoré pri troške fantázie tvoria nedobytný skalný hrad. Takúto ponuku si nemôžem nechať ujsť a štverám sa na najvyššiu skalu. Pozerám do diaľky. Vlastne do blízka ... do pár sto metrov vzdialeného Nemecka. Pohybujem sa skoro presne po hranici. Celý deň tak budem pozerať striedavo na Nemecké a České hory a lesy.

Nachádzam sa pri prírodnej pamiatke Vysoký kámen, ktorá má dĺžku asi 300 metrov. Toto miesto bolo pre turistov zaujímavé už v 19. storočí, vďaka čomu tu zrejme postavili krčmičku. Tá však vyhorela ako aj ďalšie dve, ktoré postavili na tom istom mieste. Poslednú krčmičku aj s neďalekou kaplnkou odstrelili v roku 1870 z dôvodu, že sa nachádzala v  pohraničnom pásme. Toto miesto asi nie je vhodné  na prevádzkovanie krčmičky, a tak aj ja pokračujem v mojej ceste bez zavlaženia hrdla.

Kráčam ďalej po území Prírodného parku Leopoldovy Hamry a obdivujem pustú krajinu. Dnes som ešte nikoho nestretol. Rozmýšľam, či je to tým počasím, alebo či je to dôsledok vysídlenia ľudí z tejto oblasti po druhej svetovej vojne. Mojím ďalším cieľom je obec Luby. Miesta, po ktorých kráčam sú pusté, striedajú sa tu len polia a lúky.  Občas sa objaví aj osídlené miesto, ale stále je tu ľudoprázdno. Mám pocit, že putujem krajinou duchov. Ticho a prázdno sprevádza len tiché šušťanie dažďa.

Motkám sa po červenej značke až do obce Lomnička. Tu na chvíľu zvažujem ako ďalej ísť. Cestu do Ašu by som si mohol dosť výrazne skrátiť cez Plesnú a  kúpeľné mesto Bad Brambach. Cez to Nemecko je to iba asi 2,5 kilometra. Ušetril by som veľa času. No moja hrdosť víťazí a držím sa môjho nepísaného pravidla. Ísť čo najviac len po území Českej republiky. A tak naberám smer Velký Luh a Skalná, čím urobím veľký a dlhý oblúk od cieľa mojej dnešnej etapy.

Krajina v podstate nemení svoju tvár. Nedokážem si ju ale vychutnať na 100%, lebo dážď mi plieska do tváre svoje mokré kvapky, a tak som nútený mať prižmúrené oči. Občas je príjemným spestrením nejaký ihličnatý les, ktorého vôňa je počas dažďa výrazná a svieža. Chvíľami narazím na nejaký rybník, alebo inú vodnú plochu. Ak by svietilo slnko, asi by som sa aj okúpal. No takto kráčam so zvesenou hlavou, zakutraný do svojej bundy.

Zmena konečne prichádza pri obci Skalná. Konečne stretám prvých ľudí a aj počasie vyzerá, že bude aspoň trošku prívetivejšie. Prechádzam priamo cez srdce obce. Obzerám si historické budovy, o ktoré sa tu vzorne starajú. Práve tu rekonštruujú kostol sv. Jana Křtitele a aj blízky hrad Vildštejn. Ešte síce majú na nich čo opravovať, ale ja ich už vo svojej predstave vidím v plnej kráse. Je to krásna obec, ktorá dýcha históriou. Hrad Vildštejn je datovaný do obdobia okolo roku 1200, a tým pádom patrí k najstarším hradom v Českej republike. Momentálne je v súkromných rukách, ale je možné ho navštíviť a pozrieť si malú aj veľkú rytiersku sálu a aj jeho okolie. Zaujímavosťou určite sú aj pozostatky ženy, ktorú našli zamurovanú v komínovej šachte v roku 1987.

Kráčam po modrej značke v područí riečky Sázek cez priľahlý a krásne udržiavaný park. Po opustení obce presedlávam na cyklochodník 23, ktorý presnejšie kopíruje hranicu s Nemeckom. Prechádzam nádhernou krajinou cez prírodný park Kamenné vrchy a následne cez park Halštrov. Halštrov si užívam po neznačenej ceste. Dostávam sa ku golfovému ihrisku v Hazlove. Obchádzam ho a skratkou sa dostávam do obce Skalka.

Tu sa opäť napájam na modrú značku, ktorá vedie cez Goethovy skály až do usadlosti Nebesa. Táto usadlosť patrí pod mesto Aš a ja už viem, že to dnes zvládnem. Nohy síce za sebou vlečiem, ale vidina teplého jedla, piva a postele ma poháňa vpred.

Prechádzam cez Mokřiny a konečne som na začiatku centra Ašu. Od železničnej stanice vedie rovný a stále stúpajúci chodník smerujúci do mesta. Moje nohy bojujú s poslednými výškovými metrami s neochotou. Po zdolaní posledného kopčeka klesám až do centra mestečka v okolí Masarykového námestia. Tu sa na chvíľku zastavujem a hľadám nejakú reštauráciu, kde by mi mohli ponúknuť aj ubytovanie. Našiel som reštauráciu U Radnice. Po dnešných vyše 50 km ťažko dosadám na stoličku a objednávam si jedlo a pitie. Vychutnávam si každé jedno sústo a hlt. V hlave už splietam plány na zajtra a zároveň na posledný deň mojej cesty.

Po dojedení sa pýtam na ubytovanie. S ochotou mi ponúkajú veľký apartmán s rozlohou asi 60 metrov štvorcových. Je to podkrovná izba a poskytuje mi všetok možný komfort. Užívam si horúcu sprchu a aj televízny program. Po tom dnešnom tichom dni mi zvuk televízora robí dobre. Už som aj zabudol, ako dobre sa pri telke spí.

Zaspávam s myšlienkou „A zajtra ma čaká posledný deň na tejto ceste...“

 

Brú.

 

Poznámka: Ak sa ti páčil článok, tak nezabudni zvýšiť karmu. (klikni na zdvihnutý palec pod článkom).

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Muža z Liptovskej Lúžnej zabil medveď, potvrdila pitva

Je to prvý prípad zabitia človeka touto šelmou za posledných sto rokov u nás.


Už ste čítali?